Červené more

Teplota: červeno-morská klíma je spravidla teplá a suchá. Pre pozdĺžnu S-J polohu sú lokálne rozdiely. Teplotné hodnoty sa menia medzi 20 až 30 stupňov Celsia. Vývin teploty ovplyvňujú Suezské a Akabské prúdy. Maximum sa ukladá na obdobie jún-august (45 °Celsia), kým minimum v mesiacoch január-február nikdy nie je chladnejší ako 15 °C. Vlhkosť vzduchu je v lete vyššia, v zimných mesiacoch nižšia. Nameraná priemerná vlhkosť vzduchu siaha od zimné minima 59 % po letné maximum 68 %.

Vetry: Sezńna aktivita vetrov je celkom evidentná v strednej a južnej časti Červeného mora. Tu fúkajú v zime SV, v lete JZ vetry. V severnej časti Červeného mora vietor spravidla celý rok fúka zo severného smeru. V zime silnejšie, na koniec dňa od popoludnia ustáva. Miestni obyvatelia tento zo severu vejúci vietor nazývajú “Shamal”. V oblasti Sharm El Sheikh a Ras Mohammed (Muhammed) sú vetry spravidla mierne. Na severe severný vietor fúka silnejšie, najmä v zimných mesiacoch od decembra do marca. V auguste a septembri dominantný severný vietor slabne a stáva sa premenlivým.

Vlny: Úkaz vlnenia na povrchu vody spôsobujú vetry. Výška vlny závisí od troch vecí: sila vetra, trvanie vetra a veľkosť otvoreného povrchu – kde vietor môže rozvinúť svoj účinok – čiže vzdialenosť. Na otvorenom mori je voda vo vlne vlastne nehybná. Vodné čiastočky v nej vykonávajú skôr krúživý pohyb, než napredujúci. Pri brehu prudké spomalenie spodných vrstiev vody – v dôsledku kontaktu s morským dnom – vyvoláva vlnobitie. Vtedy sa častice vody pohybujú na vrchu vlny rýchlejšie, ako na jej spodku, takže tieto častice vody padajú rýchlejšie dole. Po stretnutí vlny a súše alebo útesu musí voda stiecť naspäť do mora. To vytvára protiprúd. Úkaz vĺn sa týka len horných vrstiev vody, preto potápačov počas ponoru neovplyvňuje. Súčasne naň im musia venovať veľkú pozornosť, keď sa vracajú z ponorov, alebo sa potápajú v blízkosti brehu. Potápač, ktorý sa príliš priblíži ku koralovému útesu, riskuje, že lámacia sa vlna ho hodí o útes. Toto riziko je možné obísť, ak sa od brehu vzdialime.

Prúdy a ich smery: Existujú dva typy prúdení: sezónne a príliv a odliv. Sezónne prúdy sú ovplyvnené letnými a zimnými teplotnými rozdielmi. Ďalej skutočnosť, že v letných mesiacoch v dôsledku odparovania sa môže hladina mora klesnúť až o 70 cm. Toto stratené množstvo vody v zime doplní voda vtekajúca z Indického oceánu. Tieto prúdy preto v zime smerujú na sever-severozápad, v lete (máj-október) opačným smerom. Podľa odhadov sa za 20 rokov obnoví celková zásoba vody Červeného mora. V severných častiach Červeného mora sú tieto prúdy slabšie, ako v stredných a južných častiach. Toto, ako aj príliv a odliv – ktoré spôsobuje príťažlivosť Mesiaca – sa stali pre potápačov veľmi dôležité. Maximálna amplitúda prílivu a odlivu je cca 180 cm v Suezskom zálive a cca 100-120 cm v južnej časti Akabského zálivu. Je mimoriadne dôležité pred ponormi sa informovať o výške a čase prílivu a odlivu najmä v oblastiach, kde sa hlási silnejšie, ako pri Tiranských ostrovoch a Gubale. Presná znalosť prílivu pomáha potápačom, aby pri pobrežnom ponore sa dokázali bez akýchkoľvek problémov vzdialiť od útesu. Stúpanie a klesanie vodnej hladiny (čiže príliv a odliv) sleduje určené matematické pravidlo a je úplne nezávislé od veľkosti sezónnych prúdov. Posledne menované sú náchylné byť silnejšie v okolí predhorí, v strede kanálov, blízkosti pobrežnej línie respektíve útesoch. Prúdy znamenajú pre potápačov ťažkosti a potenciálne riziko, preto v nich musíme mať pred vstupom do vody jasno.

Koralový útes: Pobrežnú líniu Červeného mora obopína mimoriadne dlhý útes z mäkkých a tvrdých koralov, podľa výpočtov v dĺžke viac ako 2000 km. Mäkké a tvrdé koraly sú morské organizmy, patriace do čeľade pŕhlivcov (cnidaria). Korale boli medzi zvieratá zaradené len od roku 1726. Základnou jednotkou je koralový polyp, ktorého rôznymi anatomickými časťami sú ústa, tráviaca dutina a pohyblivé chápadlá. Bunky chápadiel (nematocyta) produkujú dráždivú látku. Koralové polypy žijú v symbióze so špeciálnymi jednobunkovými riasami (zooxanthella), ktoré vďaka svojej fotosyntetickej činnosti polypy zásobujú uhľohydrátmi a kyslíkom. Koralové polypy žijú v tropickej zóne od 30 ° severnej šírky po 30 ° južnej šírky, v hĺbke od 50 cm do 50 m. K rastu potrebujú teplotu vody v priemere 20 až 30 stupňov Celsia, kým obsah soli musí byť medzi 36 až 41 %. Rozlišujeme koraly tvrdé (vylučujú tvrdý vápenný skelet, ktorý slúži ako útočisko pre polypy, to sú tzv.: útes tvoriace koraly) a mäkké, ktoré nemajú tvrdý skelet a netvoria útesy. Hustota útes tvoriacich nárastom hĺbky klesá, množstvo mäkkých naproti tomu signifikantne rastie. Tvrdé koraly v hĺbek 3 m tvoria 15 až 32 % útesu, kým v 16 m len 2 až 12 %. V Červenom mori žije viac než 250 druhov koralov, cca 8 % z nich sú endemické, čiže sa nachádzajú výhradne len tu.